Niekedy človek zazrie chudákov. Hovoríme tak (polohlasom, medzi sebou po práci v kuchyni, s pochopením, až súcitom) ľuďom bez domova. Bez rodiny. Bez nádeje. Bez istôt, po ktorých my denne šliapeme bosí či obutí.
Nevďační.
A je také dojemné, keď tí ľudia majú pri sebe malé psíča či krehké mačiatko. Delia sa s ním o svoju trošku jedla. Hrejú ho. Chovajú.
Priateľstvo človeka a zvieraťa vie byť čistejšie než vzťahy medzi ľuďmi. Zvieratá po nás, ako sa neraz hovorí, nežiadajú, aby sme boli iní. Krajší. Chudší. Svalnatejší. Úspešnejší a odvážni. Pre nich tieto naše pochabosti vôbec neexistujú. Sme pre nich perfektní takí, akí sme. Stačí že, odomkneme dvere, a sú tam. Akoby nežili pre nič iné.
Isteže to padne dobre, mať niekoho takého. Pre niekoho byť takým dokonalým. Mať niekoho, kto na nás závisí, a tak nám dáva o punc hodnoty viac, ktorú cítiť, ak nám chýba inde.
Nevdojak mi to však pripomína,
ako sa hovorieva, že nemôže byť zlý človek, ktorý má rád zvieratá.
ako sa hovorieva, že nemôže byť zlý človek, ktorý má rád zvieratá.
Aj mne to prišlo dlho logické, a aj podporené stretnutiami s toľkými majiteľmi zvierat, ktorí vskutku boli milí a láskaví ľudia.
Ako by mohol byť zlý niekto, kto sa chová tak láskavo k tým nevinným stvoreniam?
A predsa, ako som si uvedomil rokmi, niekedy v tom môže byť malý háčik.
Lebo tie stvorenia tomu človeku nikdy nepovedia nie. Nikdy nechcú niečo iné, než čo chce on, či aspoň nie sú v pozícii ho prehlasovať, všakže. Naopak, bytostne závisia na jeho láske a opatere. Chápete, čo myslím?
Človek môže mať nezmernú lásku k zvieratám paradoxne práve preto, lebo znenávidel ľudí. Lebo ľudia mu lásku odopreli. Ľudia ho sklamali, zranili tisíckrát. A srdce si povedalo dosť. A už ani nevie kedy spravilo krok - k tieňom.
Dobro totiž znamená vôľu k zraniteľnosti. Iste aj k sile, a ak niekedy treba, tak aj k boju, ale niekedy - aj k ústupu. Nepotrebuje vyhrávať, a už vôbec nie hlasne a okato.
Ale tak či onak, či sme dobrí alebo zlí, alebo akokoľvek sa už v tento deň nazveme - tie nevinné stvorenia nám dávajú šancu ľúbiť, chrániť, opatrovať a dostávať za to späť lásku bez podmienok, vernosť a oddanosť až za hrob.
Pre niektorých z nás už iné šance nebudú.
