umelá matka večne bdEJúCA.
Nikdy neodhliada.
NEZABúDA.
Keď som bol chlapec, v škole nám hovorili, že stroje sú tou najúžasnejšou vecou na svete.
Vraveli, že stroje boli stvorené na to, aby robili ťažkú, úmornú prácu, aby ju nemuseli robiť ľudia. Aby sme mali viac voľného času. Aby sme si mohli užívať život slobodnejšie a zdravšie.
Niečo tu ale nesedí.
V našom svete je teraz viac strojov než kedykoľvek predtým. Máš pocit, že máš viac voľného času? Žiješ slobodnejšie? Zdravšie?
Nemyslím si.
A ak si náhodou povedal áno, si výnimka, nie pravidlo. Pravidlo, ktoré ovláda celé ľudstvo na úsvite tretieho tisícročia.
Namiesto s priateľmi sa rozprávame s AI. A skutoční ľudia nám chýbajú stále menej. Vieme tráviť celé dni streamovaním obrazov, príbehov, zvukov a umelého vzrušenia namiesto života. Namiesto toho, aby sme ho žili tam vonku, s niekým iným.
Podliehame systému, ktorý je umelý. Ako slepé jahňa k plastovej náhrade jeho mamy. A tak ako to jahňa, skôr či neskôr zdvihneme hlavu a v nádeji na lásku a opateru vrazíme hlavou do chladných, tvrdých povrchov.
Krvavá slza jemne
presakuje do jemnej
bielej srsti na tvári
malého anjela.
presakuje do jemnej
bielej srsti na tvári
malého anjela.
Tu to máš.
Nikdy nespoznáš lásku.
Namiesto nehy a vrelosti,
tu je tvoja denná dávka
Závislosti.
tu je tvoja denná dávka
Závislosti.
Slepneme s očami, čo štípu
od fatálne modrého svetla...
ale samota bolí menej a menej,
a tak si tú otupenosť mýlime s uzdravením.
S pokrokom.
S úspechom.
od fatálne modrého svetla...
ale samota bolí menej a menej,
a tak si tú otupenosť mýlime s uzdravením.
S pokrokom.
S úspechom.
Takže, si šťastný?
Alebo vôbec ešte tušíš, čo to slovo ešte, dočerta, znamená?
Vedel si to vôbec niekedy?
(Tu sú vaše najnovšie aktualizácie a notifikácie...)
